Studne na Silickej planine
Územie Slovenského krasu je charakteristické svojou geologickou stavbou, s ktorou úzko súvisia aj jeho hydrogeologické pomery. Každá zo siedmych planín Slovenského krasu má svoje zvláštnosti a špecifiká. Charakteristická je najmä absencia povrchového odtoku. Je tomu tak aj na Silickej planine. Väčšina zrážkových vôd infiltruje do skrasovatených karbonátov mezozoika a podieľa sa na tvorbe podzemných krasových javov. Migrujúca voda vo vnútri karbonátového masívu vytvára svojou eróznou činnosťou obmedzenú podzemnú riečnu sieť za vzniku otvorených jaskynných priestorov veľmi variabilných rozmerov. Na povrch sa tak dostáva až na úpätiach planín vo forme krasových vyvieračiek a prameňov. Príkladom Biela vyvieračka a Čierna vyvieračka, Buzgó, Eveteš, Vápenná vyvieračka, Ardovská vyvieračka, Kečovská vyvieračka, Hradná vyvieračka, vyvieračka Pod Veľkou skalou, Pstružia vyvieračka, vyvieračka pod Sokolou skalou a iné ďalšie.
Nájdeme tu však aj niekoľko prameňov vyvierajúcich priamo na planine. V katastri obcí Silica, Silická Jablonica a Silická Brezová je viacero takýchto prameňov. Na kontakte so zvodnenými vápencami alebo dolomitmi, vytvárajú nepriepustné podložie ílovcovo-bridličnaté horniny spodného triasu. Takým prípadom sú aj dve studne pri Jašteričom jazere, na Rakati a jedna studňa na lúke Žedem. Tieto studne majú veľký význam v krasovej krajine. Boli tu založené rozsiahle pastevné areály a voda slúžila na napájanie dobytka prakticky celoročne. V minulosti tu boli vybudované aj zariadenia na dlhodobé ustajnenie dobytka. Tieto studne sú v súčasnosti využívané už iba minimálne. Je zaujímavé, že aj napriek výraznému deficitu zrážok za posledné mesiace sú studne naplnené vodou. Pretekajúca voda sa rozlieva po okolí a stráca sa v pokryvných útvaroch.
Text a foto: Ing. Ján Kilík
