Chránené vtáčie územie (CHVÚ) Muránska planina – Stolica
Základné údaje
Právny predpis o vyhlásení: vyhláška MŽP SR č. 439/2009 Z. z. zo 17. septembra 2009, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Muránska planina- Stolica
Účinnosť: 1. 11. 2009
Kód územia: SKCHVÚ017
Rozloha: 25796,46 ha
Administratívne začlenenie: Banskobystrický kraj – okresy Brezno (25,2%), Revúca (37,3%), Rimavská Sobota (26,3%), Košický kraj – Rožňava (11,2%),
Nadmorská výška: 353 – 1476 m. n. m.
Prekryv s národnou sieťou chránených území: 86,8 %
Príslušnosť: ŠOP SR, Správa NP Muránska planina
Predmety ochrany
Chránené vtáčie územie Muránska planina – Stolica je vyhlásené za účelom zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov pôtika kapcavého, sokola sťahovavého, orla skalného, bociana čierneho, včelára lesného, výra skalného, sovy dlhochvostej, kuvička vrabčieho, lelka lesného, žlny sivej, ďatľa bielochrbtého, tesára čierneho, ďubníka trojprstého, muchárika malého, muchárika bielokrkého, žltochvosta lesného, hlucháňa hôrneho, tetrova hoľniaka a jariabka hôrneho a zabezpečenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania.
Charakteristika územia
CHVÚ sa nachádza na strednom Slovensku. Významne sa prekrýva s NP Muránska planina a na severe hraničí priamo s CHVÚ Nizke Tatry.
Leží v západnej časti Slovenského Rudohoria a má veľmi pestrý krasovo- riečny reliéf. Je lokalizované v oblasti alpského biogeografického regiónu, no v skutočnosti sa tam prelínajú druhy charakteristické pre panónsku (v južnej a juhozápadnej časti) a karpatskú zoogeografickú oblasť (centrálna, severná a východná časť).
Menšia časť územia (Stolica) s najvyšším rovnomenným vrchom (1476 m. n. m.) leží východne od obce Muránska Zdychava a je izolovaná od hlavnej časti CHVÚ.
Viac ako 85% územia tvoria lesy, časté sú aj vápencové skalné biotopy. V území sa nachádza spolu 20 prírodných a národných prírodných rezervácií. Pestrosť reliéfu a tiež fauny a flóry podmieňuje prevýšenie takmer 1100 m, čo ovplyvnilo zastúpenie vegetačných stupňov od druhého (bukovo-dubového) až po siedmy (smrekový). Plošne najviac zastúpené sú bukové a jedľovo-bukovo-smrekové a smrekové porasty, ktoré vystupujú až k hrebeňovým polohám.
Pomerne rovnomerné plochy zaberajú lesy zmiešané 31%, ihličnaté 31% a menej listnaté 25,2%, ďalej prechodné leso-kroviny 6,9% a lúky a pasienky 4,8%.
Zistených tu bolo napr. 12 druhov obojživelníkov, 10 druhov plazov, 165 druhov vtákov a 75 druhov cicavcov.
Charakteristika avifauny
CHVÚ Muránska planina – Stolica je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie pôtika kapcavého. U zvyšných 18 druhov, ktoré sú predmetom ochrany, tu pravidelne hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhu. Z nich treba osobitne vyzdvihnúť význam lokálnej populácie hlucháňa hôrneho, ktorá tvorí približne 5-7% slovenskej populácie druhu.
V rámci Slovenska sú významnejšie aj populácie druhov kuvička vrabčieho a ďubníka trojprstého. Ďalej tu pravidelne hniezdia aj orol krikľavý, jarabica poľná, škovránik stromový, ďateľ prostredný, chrapkáč poľný, pŕhľaviar čiernohlavý, krutohlav hnedý, hrdlička poľná, škovránok poľný, strakoš obyčajný a muchárik sivý.
Ohrozenie
Najväčším reálnym ohrozením populácie pôtika kapcavého a ďalších lesných druhov v území je intenzifikácia lesného hospodárstva spojená s masovou ťažbou dreva. Tým dochádza k deštrukcii lesa, hniezdneho a potravného biotopu a aj k likvidácii dutinových stromov pre viaceré druhy. Hrozbu predstavuje tiež záujem spracovávať kalamity spôsobené biologickými činiteľmi aj na územiach s ochrannými lesmi a rezerváciami. Pre hlucháňa hôrneho a ďalšie lesné druhy predstavuje ohrozenie plošné používanie insekticídov pri ochrane a pestovaní lesa. Pre dravce, sovy a bociana čierneho predstavuje hlavnú potencionálnu hrozbu likvidácia tradičných hniezdnych lokalít a vyrušovanie na hniezdiskách.
Galéria
Na nasledovných fotografiách nájdete niektoré z vtáčích druhov, ktoré sú predmetom ochrany v CHVÚ Muránska planina – Stolica.
