Správa národného parku dnes predstavila verejnosti návrh zonácie Slovenského krasu na tlačovej konferencii v Zádielskej tiesňave.
V najprísnejšie chránenom režime bude 8 500 hektárov. Vďaka čomu sa zaistí adekvátna ochrana tých najvzácnejší lokalít, ktoré národný park chráni. Zvyšok územia zonácia zaradí dominantne do tretieho stupňa ochrany. K navýšeniu najprísnejšej ochrany dôjde na štátnych pozemkoch. Celková rozloha národného parku bude po zonácii predstavovať viac ako 35 tisíc hektárov.
„Národný park Slovenský kras je jedinečným prírodným úkazom. Chráni cez 1350 jaskýň a priepastí, predstavuje domov vzácnych živočíchov a rastlín. Hodnotu územia nakoniec potvrdili aj medzinárodné inštitúcie,“ povedal Milan Olekšák, riaditeľ Správy Národného parku Slovenský kras.
Podľa jeho slov Slovenský kras predstavuje historicky prvé územie na Slovensku, ktoré bolo zaradené do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO – Človek a biosféra. Následne boli jaskyne Slovenského krasu národného parku zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Samotná Jaskyňa Domica bola zaradená do Zoznamu mokradí medzinárodného významu Ramsarskej konvencie ako reprezentatívny, zriedkavý a jedinečný príklad prírodného typu podzemnej mokrade v rámci celej Európy.
„Slovenský kras patrí na mapu najvzácnejších lokalít v Európe. Zonácia však neslúži len na ochranu prírodného dedičstva. Predstavujú nevyhnutný základ na rozvoj národného parku, ktorý môže byť jedným z pilierov udržateľného ekonomického rastu aj v celom regióne,“ pokračuje Milan Olekšák.
Príklady, kedy sa dobre fungujúce národné parky postupne stali významným prínosom pre lokálne ekonomiky nájdeme na Slovensku aj v zahraničí, dokonca aj blízkosti samotného Slovenské krasu. Národný park Slovenský raj, ktorý bol zazonovaný v roku 2016 je dnes príkladom spolupráce miestnych aktérov pre rozvoj cestovného ruchu.
Národný park Muránska planina len pred nedávnom predstavil na spoločnej tlačovke dvoch ministerstiev a oblastnej organizácie cestovného ruchu pokroky pri plnení stratégie rozvoja udržateľného cestovného ruchu. „Po období ťažkých rokovaní sa stávame čoraz podstatnejšou súčasťou plánov na rozvoj regiónu, prehlbuje sa spolupráca všetkých aktérov, rozbehli sa projekty, vznikajú nové priame aj nepriame príležitosti pre miestnych,“ doplnil Ján Šmídt, riaditeľ Správy Národného parku Muránska planina.
O ekonomických dopadoch fungujúcich národných parkov hovoria aj príklady zo zahraničia. Podľa štúdie nemeckých autorov z roku 2020, Národný park Šumava v roku 2019 priniesol priamo do regiónu 32 miliónov eur. Či už sa jednalo o ubytovanie, gastrosektor, maloobchod či dopravu.
„Kým továreň sa môže zavrieť, skrachovať alebo sa odsťahovať inam, národný park regiónu nikto nezoberie. Obavami zo zonácie si prešli všetky národné parky. No dnes sa ukazuje ako v Pieninách, v Slovenskom raji, na Muránskej planine a všade v zahraniční, že fungujúce národné parky nie sú obmedzením, ale príležitosťou pre región,“ uzavrel Milan Olekšák.
Zonácia Slovenského krasu je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Celkovo prebehlo 42 rokovaní počas 8 mesiacov. Ministerstvo životného prostredia plánuje zonáciu zaradiť na rokovanie vlády v najbližších týždňoch.
