Národný park Slovenský kras
sa nachádza v juhozápadnej časti východného Slovenska. Jej územie tvorí sústava 7 planín (od západu na východ to sú: Koniarska planina, Plešivská planina, Silická planina, Horný vrch, Dolný vrch, Zádielska planina a Jasovská planina) s množstvom podzemných i povrchových krasových javov, kaňonov riek a tiesňav, ktoré tieto planiny od seba oddeľujú. Najznámejšou a najnavštevovanejšou tiesňavou je Zádielska tiesňava.
Národný park sa rozprestiera na území okresov Rožňava, Košice-okolie a Revúca. Zasahuje do katastra 40 obcí, jej ochranné pásmo do katastra 26 obcí. Celkom je dotknutých 42 obcí.
Právna ochrana časti Slovenského krasu je zabezpečená od 31. 8. 1973, keď bola vyhlásená Chránená krajinná oblasť Slovenský kras o výmere 36 165,57 ha, ochranné pásmo malo výmeru 38 334,33 ha.
Pre svoje výnimočné prírodné a estetické hodnoty bol Nariadením vlády Slovenskej republiky č.101 z 13. februára 2002 vyhlásený Slovenský kras za národný park. Jeho výmera bola 34 611,08 ha, výmera ochranného pásma bola 11 741,57 ha.
Dňa 13. 9. 2023 došlo k úprave hraníc národného parku a jeho ochranného pásma a k vyhláseniu jeho zón (Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 386/2023 Z. z. zo dňa 13. septembra 2023, s účinnosťou od 1. januára 2024, ktorým sa vyhlasuje Národný park Slovenský kras, jeho zóny
a ochranné pásmo). Celková výmera národného parku je 35 522,52 ha. Ochranné pásmo národného parku má výmeru 5 715,98 ha.
V Slovenskom krase je známych vyše 1350 jaskýň a priepastí. Na zasadnutí Výboru svetového dedičstva 4. – 9. 12. 1995 v Berlíne, boli jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggteleckého krasu v Maďarsku zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Územie Slovenského krasu bolo 1. marca 1977 ako prvé na Slovensku zapísané do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO – Človek a biosféra (Man and the Biosphere).
Jaskyňa Domica sa 2. 2. 2001 zaradila do Zoznamu mokradí medzinárodného významu Ramsarskej konvencie ako reprezentatívny, zriedkavý a jedinečný príklad prírodného typu podzemnej mokrade v rámci celej Európy s veľkým hydrologickým významom s výskytom podzemných krasových vôd.
Územie národného parku je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Slovenský kras, vyhláseného vyhláškou Ministerstva životného prostredia č. 192/2010 Z.z. zo dňa 16. 4. 2010.
Viete, že …
- najvyšším bodom národného parku je Dvorník (935,1 m n.m.). Pramenisko Blatného potoka leží vo výške 1 028 m. Najnižšie miesto sa nachádza na úpätí Plešivskej planiny (217 m n.m.)
- najdlhšou a najhlbšou jaskyňou je jaskynný systém Skalistého potoka (dľžka 8 123 m, vertikálne rozpätie 376m),
- najnižšie položená klasická ľadová jaskyňa do 50° severnej zemepisnej šírky mierneho klimatického pásma je Silická ľadnica (503 m n.m.), prvý nákres jaskyne je z r. 1719, v roku 1744 bola v Londýne vydaná práca Mateja Bela s opisom jaskyne
- najstaršia prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1925 s výmerou 200 ha pod názvom Jasovské jaskyne
Sponzori prenosu
