NP Slovenský kras

Národný park Slovenský kras

sa nachádza v juhozápadnej časti východného Slovenska. Rozprestiera sa na území okresov Rožňava a Košice-okolie, časť jeho ochranného pásma leží v okrese Revúca. Národný park zasahuje do katastra 36 obcí, ochranné pásmo do katastra 24 obcí. Celkom je dotknutých 42 obcí.

Právna ochrana časti Slovenského krasu je zabezpečená od 31. 8. 1973, keď bola vyhlásená Chránená krajinná oblasť Slovenský kras o výmere 36 165,57 ha, ochranné pásmo malo výmeru 38 334,33 ha.

Pre svoje výnimočné prírodné a estetické hodnoty bol Nariadením vlády Slovenskej republiky č.101 z 13. februára 2002 vyhlásený Slovenský kras za národný park. Jeho výmera je 34 611,08 ha, výmera ochranného pásma je 11 741,57 ha.

Súčasťou národného parku je aj 10 národných prírodných rezervácií o výmere 1 199,13 ha, 6 prírodných rezervácií o výmere 188,73 ha a 16 národných prírodných pamiatok (jaskyne).

Územie Slovenského krasu bolo 1. marca 1977 ako prvé na Slovensku zapísané do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO – Človek a biosféra (Man and the Biosphere).

V Slovenskom krase je známych vyše 1350 jaskýň a priepastí. Na zasadnutí Výboru svetového dedičstva 4. – 9. 12. 1995 v Berlíne, boli jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggteleckého krasu v Maďarsku zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Jaskyňa Domica sa 2. 2. 2001 zaradila do Zoznamu mokradí medzinárodného významu Ramsarskej konvencie ako reprezentatívny, zriedkavý a jedinečný príklad prírodného typu podzemnej mokrade v rámci celej Európy s veľkým hydrologickým významom s výskytom podzemných krasových vôd.

Územie národného parku je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Slovenský kras, vyhláseného vyhláškou Ministerstva životného prostredia č. 192/2010 Z.z. zo dňa 16. 4. 2010.

Viete, že …

  • najvyšším bodom národného parku je Dvorník (935,1 m n.m.). Pramenisko Blatného potoka leží vo výške 1 028 m. Najnižšie miesto sa nachádza na úpätí Plešivskej planiny (217 m n.m.)
  • najdlhšou a najhlbšou jaskyňou je jaskynný systém Skalistého potoka (dľžka 8 123 m, vertikálne rozpätie 376m),
  • najnižšie položená klasická ľadová jaskyňa do 50° severnej zemepisnej šírky mierneho klimatického pásma je Silická ľadnica (503 m n.m.), prvý nákres jaskyne je z r. 1719, v roku 1744 bola v Londýne vydaná práca Mateja Bela s opisom jaskyne
  • najstaršia prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1925 s výmerou 200 ha pod názvom Jasovské jaskyne
  • najmenšou prírodnou rezerváciou je Pod Fabiankou o rozlohe 1,22 ha a najväčšou rezerváciou sú Brzotínske skaly o rozlohe 433,78 ha.