Brzotínske skaly
Rezervácia Brzotínske skaly sa nachádza na severozápadných svahoch Silickej planiny. Svojou rozlohou 433,78 ha patrí k najväčším rezerváciám na území krasu, vyhlásená bola v roku 1984. Geologický podklad tvoria prevažne strednotriasové svetlé wettersteinské vápence. Zaberá okraj mierne zvlnenej planiny a svahy strmo spadajúce do kaňonu rieky Slanej, rozčlenené úžľabinami a skalnými formami, na báze zasutené. Predmetom ochrany je komplex pôvodnej skalnej lesostepnej, lesnej i sutinovej flóry a fauny Slovenského krasu so zastúpením druhov zriedkavých, endemických a reliktných spoločenstiev.
Domické škrapy
Rezervácia Domické škrapy bola vyhlásená v roku 1973, rozprestiera sa na 24,44 ha, na úbočiach vrchu Čertova diera. Geologický podklad tvoria svetlé vápence stredného triasu, pod ktorými sa objavujú slabšie polohy gutensteinských vápencov. Predmetom ochrany je vzácna xerotermná vegetácia typická pre územie Slovenského krasu s výskytom niektorých vzácnych druhov rastlín, ako sú: kosatec nízky (Iris pumila), včelník rakúsky (Dracocephalum austriacum), pyštek najužší (Linaria pallidiflora), stepnatka úzkolistá (Eremogene micradenia), krupinka obyčajná (Crupina vulgaris), sinokvet mäkký veľkoúborový (Jurinea mollis subsp. macrocalathia) a iné. Vyvinula sa tu aj vzácna teplomilná fauna, najznámejší je výskyt krátkonôžky panónskej (Ablepharus kitaibelii), viacerých druhov jašteríc, ale i chrobákov a motýľov.
Drieňovec
Rezervácia Drieňovec vyhlásená v roku 1984 a má rozlohu 186,02 ha. Predstavuje významnú ukážku lesných a skalných spoločenstiev na malej ploche a vytvára spojivo medzi rezerváciami vápencového a nevápencového typu podkladu. Veľmi zaujímavé sú lesostepné plochy a skalnatý hrebeň s niekoľkými vápencovými bralami, kde sa nachádza pestrá flóra.
Havrania skala
Rezervácia Havrania skala vyhlásená v roku 1982, ktorá zaberá komplex Vranej skaly nad zárezom Zádielskej doliny o rozlohe 147,14 ha. Predstavuje výrazný skalný fenomén s množstvom geologických foriem a so špecifickými mikroklimatickými pomermi, ktoré podmienili výskyt špecifickej flóry a fauny.
Hrušovská lesostep
Územie rezervácie Hrušovská lesostep je budované strednotriasovými vápencami. Predstavuje typickú lesostepnú xerotermnú vegetáciu drieňových dúbrav s dubom plstnatým (Quercus pubescens), jaseňom mannovým (Fraxinus ornus), v podraste so vzácnou a bohatou vegetáciou. Rezervácia bola vyhlásená v roku 1984 a má rozlohu 40,85 ha.
Jasovské dubiny
Územie rezervácie Jasovské dubiny vyhlásenej v roku 1983 tvoria dva blízko seba položené celky v katastrálnom území Jasov. Rozloha rezervácie 35,10 ha reprezentuje tri typy lesa, les bukovo-hrabový, dubovo-bukový s prechodom do typu lesa duba plstnatého a typickú vysokokmennú dubinu.
Kečovské škrapy
Rezervácia Kečovské škrapy vyhlásená v roku 1981 a má rozlohu 6,61 ha. Územie predstavuje výrazný škrapový kopec vypínajúci sa nad obcou Kečovo. Sú tu vyvinuté typické puklinové škrapy. Táto rezervácia predstavuje lokalitu xerotermnej vegetácie rozšírenej najmä na južných stráňach skrasovatených svahov vápencových pohorí. Plochy medzi škrapami, ktoré sú vyplnené jemnou zeminou, sú osídlené druhmi: hlaváčik jarný (Adonis vernalis), mednička brvitá (Melica ciliata), nátržník piesočný (Potentilla arenaria), rozchodník šesťradový (Sedum sexangulare), hrdobarka horská (Teucrium montanum) a ďalšie.
Pod strážnym hrebeňom
Rezervácia Pod strážnym hrebeňom vyhlásená v roku 1966 a má rozlohu 96,67 ha. Zaberá východné svahy Koniarskej planiny, na ktorých sa nachádzajú xerotermofilné skalné stepi a drieňové dúbravy. Vo vápencovom podklade, ktorý buduje územie, sa nachádza i známa Hradná priepasť. Vegetačný kryt reprezentujú zástupcovia teplomilnej a vápnomilnej flóry. Len z tohto územia bolo donedávna známe hniezdenie strnádky ciavej (Emberiza cia).
Turniansky hradný vrch
Výrazné škrapové pole v katastrálnom území Turne, na vrchole ktorého sa týčia zrúcaniny starobylého hradu, je jednou z najvýznamnejších lokalít v Slovenskom krase. Odtiaľto je známa aj rumenica turnianská (Onosma tornensis), ktorá bola donedávna považovaná za endemit avšak podrobný genetický výskum dokázal, že je totožná s rumenicou sviežou (Onosma viridis), ktorá rastie v banátskej a transylvánskej časti Rumunska. Stráne okolo zrúcanín hradu – krajinnej dominanty nad Turnianskou kotlinou – sú výrazne xerotermné a sú domovom vzácnych teplomilných druhov. Lokalita bola vyhlásená v roku 1964 za chránené nálezisko, od roku 1995 má štatút rezervácie a má rozlohu 13,79 ha.
Zádielska tiesňava
Rezervácia Zádielska tiesňava je najstaršou na území Slovenského krasu, bola vyhlásená ešte v roku 1954, má rozlohu 214,73 ha. Územie rezervácie leží severne od obce Zádiel, zaberá tiesňavu Blatného potoka spolu s kolmostennými stráňami a priľahlou časťou doliny. Budované je vápencami stredného triasu. Vyznačuje sa svojráznou vegetáciou, čo je zapríčinené jeho hraničným položením medzi Slovenským krasom a Slovenským rudohorím. Územie je známe aj zvratom vegetačných pásiem a prelínaním sa panónskych a karpatských druhov. Zo vzácnych rastlinných druhov, ktoré sa tu vyskytujú, treba uviesť: hadomor rakúsky (Scorzonera austriaca), hadomor purpurový (Scorzonera purpurea), kozinec mechúrikatý belavý (Astragalus vesicarius subsp. albidus), včelník rakúsky (Dracocephalum austriacum), z horských druhov: astru horskú lysú (Aster serpentimontanus subsp. glabratus), plamienok alpínsky (Clematis alpina), arábku alpínsku (Arabis alpina), jazyk jelení (Phyllitis scolopendrium), ploštičník európsky (Cimicifuga europaea) a mnoho ďalších. Súbežne s vývojom vegetačného krytu sa vyvíjali i pestré biotopy pre život a vývin živočíchov. Z územia sú známe endemické chrobáky Duvalius bokori a Othiorhynchus roubali, z mäkkýšov je to zebrovka stepná (Zebrina detrita) i Alopia clathrata. V skalných stenách hniezdi sokol sťahovavý.
Sponzori prenosu
