Rys ostrovid ( Lynx lynx) je najväčšia voľne žijúca mačkovitá šelma v Európe. Dnes si pripomíname Medzinárodný deň rysov. Prvýkrát sa oslavoval v roku 2018. Jeho cieľom je zvýšiť povedomie o tomto fascinujúcom druhu, ktorý žije v našich lesoch, ale je veľmi zriedka viditeľný.
Pomenovanie rys pozná snáď každý, kto sa v škole učil vybrané slová. Neskôr na biológii nás naučili, že svoj druhový názov ostrovid dostal vďaka výbornému zraku. Za denného svetla rozozná hlodavca na 75 m, zajaca na 300 m, svišťa na 400 m a srnca na 500 m. Na to však, aby sme ho pri potulkách prírodou spozorovali treba mať veľké šťastie. Je plachý a ostražitý. Vo väčšine prípadov si nás všimne skôr, ako my jeho.
Charakteristika
Jeho charakteristickým znakom sú trojuholníkové uši s čiernymi chlpmi na ich koncoch a tiež čierny koniec krátkeho chvosta. Základná farba srsti je šedá so žltkastým až hrdzavým sfarbením a s hnedými až červenohnedými škvrnami. U rysov sa rozlišujú dva základné druhy škvŕn: bodky a rozety. Zimnú srsť má podstatne dlhšiu a hustejšiu, s menej výraznou škvrnitosťou. Práve tvar a usporiadanie škvŕn na tele rysa je kľúčové pri identifikácií konkrétnych jedincov. Pre každého jedinca je to totiž jedinečné.
Rys žije samotársky, okrem obdobia párenia vo februári až marci. Rád sa zdržuje v zalesnených územiach stredných a vyšších polôh, ihličnatých a listnatých lesov a obľubuje skalnaté neprístupné miesta, odkiaľ má dobrý výhľad. Svoje teritórium veľké desiatky až stovky km si označuje pachovými stopami. Brloh si samica vytvára pod spadnutými stromami či v hustom kroví alebo mladine. Jedno až štyri mláďatá sa rodia približne po 10 týždňoch v máji až júni. S matkou ostávajú približne jeden rok.
Loví sám, preto jeho korisťou sú zväčša menšie zvieratá – srny, zajace, vtáky, menšie hlodavce. Trpezlivo čaká na svoju korisť skrytý v tráve či na vyvýšenom skalnom výčnelku. Keď zazrie zviera, nehybne prikrčený sa prikráda čo najbližšie, čakajúc na vhodný moment útoku. Potom prudko vyštartuje a skočí, pričom korisť usmrtí zahryznutím do krku. V priemere má len každý 8. až 9. útok úspešný. Nezožratú korisť si schová a čiastočne zahrabe, vracia sa k nej ďalšie dni.
Ochrana
V súčasnosti je rys ostrovid celoročne chránený, jeho spoločenská hodnota je 10000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2001 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. 6. 2021). Predstavuje prioritný druh európskeho významu a v rámci medzinárodnej legislatívy je tak, ako medveď a vlk chránený viacerými dohovormi. Napríklad Dohovorom o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín, známy tiež pod skratkou Dohovor CITES.
Rys migruje na veľké vzdialenosti a na prežitie potrebuje prepojené lesy. Pri hľadaní si nového teritória prekračujú aj štátne hranice. Dopravné komunikácie križujú ich migračné trasy a tým ohrozujú ich životy. Vďaka Medzinárodnému projektu TRANSGREEN sa zmapovali a určili migračné koridory, ktoré sú pre prechod zvierat dôležité aj v našej územnej pôsobnosti. Nájdete ich v Katalógu opatrení pre zabezpečenie priechodnosti dopravnej infraštruktúry pre živočíchy v pilotnom území Cerová vrchovina – Slovenský kras – RCOP Prešov-Vihorlat.
Jednou z výskumných metód zameraných na odhadovanie populačných trendov rysa ostrovida, ktorú vykonávame v rámci projektu OPKŽP – Realizácia programov starostlivosti o veľké šelmy na Slovensku je fotomonitoring. Teda sledovanie rysov pomocou fotopascí. Celoročne sa sledujú tiež pobytové znaky, stopy a trus. Prebiehal zber vzoriek (trus, srsť a moč) na DNA analýzu. Evidujú sa škody spôsobené veľkými šelmami, aj rysom.
