Slovenský kras ako najrozsiahlejšie a najtypickejšie územie planinového krasu, už dávno v období pred vyhlásením jeho ochrany pútal pozornosť prírodovedcov rôznych odborov pre jeho nevšedný krajinný obraz, bohatosť výskytu krasových javov ako aj pre výskyt vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov.
V Slovenskom krase sa nachádzajú všetky krasové formy charakteristické pre kras nášho klimatického pásma. Sú to predovšetkým škrapy, krasové jamy (závrty) a priehlbne, úvaly, ktoré dotvárajú reliéf planín a hlboké kaňonovité doliny i tiesňavy, z ktorých najznámejšia je Zádielska.
Neodmysliteľnou súčasťou krasového fenoménu Slovenského krasu sú jaskyne a priepasti. Dnes je známych vyše 1350 jaskýň a priepastí, pričom sa každý rok objavujú nové. Veľkým bohatstvom je aj kvalitná, čistá krasová voda, ktorá vyviera vo forme krasových prameňov na údoliach planín a zásobuje pitnou vodou obyvateľov okolitých miest a obcí.
Pred dvadsiatimi rokmi bol pre svoje výnimočné prírodné a estetické hodnoty Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 101/2002 vyhlásený Národný park Slovenský kras. Bolo to 13. februára 2002 s účinnosťou od 1. 3. 2002. Stal sa druhým najmladším a s rozlohou 346 km2 štvrtým najväčším národným parkom z deviatich národných parkov na Slovensku.
Slávnostného zahájenia činnosti správy národného parku sa dňa 5. apríla 2002 zúčastnil aj vtedajší minister životného prostredia SR László Miklós, ktorý odhalil základný kameň umiestnený pri vstupnom areáli jaskyne Domica.
[faq title=” open1st=”0″ openAll=”0″][faq_item title=”História územia Slovenského krasu
” number=”+”]
Prvé zmienky o ochrane z územia Slovenského krasu boli zaznamenané už v roku 1925, keď bola zriadená čiastočná rezervácia Jasovské jaskyne s výmerou 200 ha. Predmetom ochrany boli “vápencové jaskyne s bohatou krápnikovou výzdobou”. Ďalšie osobitne chránené časti prírody boli postupne vyhlasované až po štvrťstoročí.
Jedným z významných medzníkov v histórii ochrany územia bol rok 1973, keď vyhláškou bývalého Ministerstva kultúry SSR č. 110/1973 Zb. bola zriadená Chránená krajinná oblasť Slovenský kras.
Pred 45. rokmi v roku 1977 bolo územie Slovenského krasu ako prvé na Slovensku zaradené do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO Človek a biosféra (MaB).
V roku 1995 boli na zasadnutí Výboru svetového dedičstva v Berlíne jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggteleckého krasu v Maďarsku zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
[/faq_item][/faq]
Významná lokalita pre výskyt netopierov
Národný park Slovenský kras je vzhľadom na veľké množstvo jaskynných podzemných priestorov jedným z najvýznamnejších území pre výskyt netopierov nie len na Slovensku, ale aj v rámci strednej Európy.
Fauna netopierov tu predstavuje jednu z najcennejších, najzaujímavejších a zároveň aj najzraniteľnejších prírodných hodnôt a preto je už desaťročia predmetom intenzívneho výskumu. Krasové prostredie národného parku spoločne s ľudskými sídlami poskytujú optimálne prostredie tak pre letný, ako aj zimný výskyt týchto nočných živočíchov, ktorých tu bolo doposiaľ zistených až 26 druhov.
Celková početnosť netopierov v rámci monitorovaných priestorov sa pohybuje okolo 60 000 až 75 000 jedincov, pričom medzi najpočetnejšie druhy patria večernice malé, podkováre malé, netopiere obyčajné, lietavce sťahovavé či netopiere ostrouché.
K účinnej ochrane netopierov je mimoriadne dôležitá znalosť ich výskytových miest a preto Správa NP Slovenský kras v rámci svojich aktivít kladie veľký dôraz na vyhľadávanie a pravidelné monitorovanie najvýznamnejších lokalít. Nosnou výskumnou aktivitou počas zimného spánku netopierov je ich pravidelné, každoročné sčítanie v rámci jednotlivých podzemných priestorov Slovenského krasu. Uvedená aktivita tu prebieha od roku 1992 pričom sa za uplynulých 30 rokov skontrolovalo vyše 400 jaskýň, priepastí a banských štôlní.
[faq title=” open1st=”0″ openAll=”0″][faq_item title=”Monitoring a ochrana netopierov
” number=”+”]
V letnom období sa v pravidelných intervaloch kontrolujú všetky staré budovy nachádzajúce sa v území národného parku a tie najvýznamnejšie z hľadiska výskytu netopierov sa navštevujú každoročne. Súčasťou letného monitoringu je aj úzka spolupráca s majiteľmi a správcami jednotlivých budov, ktorým je poskytované odborné poradenstvo, prípadne aj technická pomoc pri rekonštrukčných prácach so zámerom nájsť riešenia, ktoré budú priateľské k netopierom a umožnia ich výskyt aj po obnove objektu.
K pravidelným aktivitám patrí pomoc pri odstránení nahromadeného guána z povál objektov, kde sa nachádzajú väčšie kolónie netopierov. Okrem starých budov majú veľký význam pre výskyt netopierov aj modernejšie stavby v okrajových častiach územia, akými sú napr. panelové domy, ktoré sú za ostatných desať rokov intenzívne rekonštruované.
Vďaka dobrej spolupráci s úradmi životného prostredia, majiteľmi jednotlivých budov, ako aj stavebnými firmami má Správa NP Slovenský kras prehľad o týchto aktivitách a poskytuje odborné stanoviská ku každej jednotlivej stavbe. V rámci uvedenej spolupráce bolo za posledných niekoľko rokov na viac ako 130-tich stavbách osadených vyše 300 búdok pre dážďovníky tmavé a vrabce domové a 62 búdok pre netopiere, čím sa nahradili úkrytové miesta v otvoroch a štrbinách fasády, ktoré zanikli v dôsledku rekonštrukčných prác.
[/faq_item][/faq]
Zaujímavosti z činnosti Správy NP Slovenský kras
Na území NP Slovenský kras sa nachádza niekoľko území európskeho významu (ÚEV), ktoré majú v predmete ochrany vlka dravého, rysa ostrovida a v jednom ÚEV aj medveďa hnedého. Ochrane a monitoringu týchto veľkých šeliem sa pracovníci Správy NP Slovenský kras venujú už dlhodobo. Cieľom je získať základné informácie o využívaní priestoru veľkými šelmami v rôznych geografických podmienkach kultúrnej krajiny, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie správnej ochrany, prípadne manažmentu týchto druhov. Už v roku 2003 sa podarilo na území národného parku zabezpečiť celoročnú ochranu vlka dravého. Vďaka fotomonitoringu a telemetrii sa podarilo identifikovať hlavné migračné trasy veľkých šeliem.
Kadiaľ vedú migračné cesty a aká je úmrtnosť zvierat na cestách a železniciach v území NP Slovenský kras zisťovali odborní pracovníci aj v rámci projektu TRANSGREEN v rokoch 2017 – 2019. Vďaka tomuto projektu sú známe koridory, ktorých ochrana je zásadná pre udržanie migrácie a zachovanie genetickej obnovy populácií. Bolo identifikovaných 9 koridorov, ktorých priechodnosť vo viacerých prípadoch ohrozuje oplotenie. Výsledkom projektu bolo vypracovanie katalógu opatrení, ktorý je použiteľný rôznymi subjektmi kompetentnými v oblasti územného plánovania, vydávania stavebných povolení, ale aj v oblasti ochrany prírody.
Významným posunom v druhovej ochrane vtákov bolo v roku 2006 zriadenie Ornitologického stacionára v Drienovci na dlhodobý monitoring hniezdnych populácií vtákov. Od tej doby ako jediný na Slovensku kontinuálne monitorujeme vtáčiu migráciu počas jarnej aj jesennej migrácie.
Ďalším posunom bolo v roku 2010 vyhlásenie Chráneného vtáčieho územia Slovenský kras na ochranu 25 druhov vtákov. Vďaka cezhraničnému projektu Interreg Slovenská republika – Maďarsko 2014 – 2020 sa podarilo vybudovať dve veže na pozorovanie vtáctva pri Hrhovských rybníkoch a tiež zlepšiť vybavenie pre odchyt a pozorovanie vtákov a zabezpečiť nepretržitú odbornú a lektorskú službu pre návštevníkov počas migračnej sezóny.
Záver
V súčasnosti prechádzajú národné parky na Slovensku transformáciou, ktorá predstavuje aj pre Slovenský kras významný medzník. Čaká nás veľa práce, bude treba zvládnuť okrem iného aj dôležité úlohy akými sú vypracovanie programu starostlivosti a zonácia územia. Urobíme všetko pre to, aby sme ochranu prírody posunuli na lepšiu úroveň.
Text: kolektív NP Slovenský kras
Foto: J. Popovics, J. Kilík, Š. Matis, S. Greš
