Serényiho cisterna na Plešivskej planine bola postavená v roku 1913 pre zabezpečenie napájania dobytka a vylepšenie pastevných podmienok na planine. Jej výstavbu finančne podporil vtedajší minister poľnohospodárstva Vojtech Serényi, po ktorom je pomenovaná. Vrchný priemer nádrže 19,5 m a hĺbka 4 metre zabezpečovali objem vody zhruba 960 m3. Do nádrže vybudovanej na dne krasového závrtu sa zrážková voda zachytávala 14 otvormi. Voda bola filtrovala štrkom, pieskom aj aktívnym uhlím. Z nádrže sa voda do válovov čerpala dvoma vahadlovými studňami. V čase po jej vybudovaní slúžila pre zhruba 100 koní, 500 kusov hovädzieho dobytka a 1000 oviec.
Pre viac informácií o Serényiho cisterne klik: TU
Projekt LIFE Sub-pannonic
Správa NP Slovenský kras je partnerom projektu Life Sub-pannonic. Tento projekt uskutočňuje Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ). Projekt sa venuje obnove vzácnych suchomilných travinno-bylinných spoločenstiev, ktoré sú v súčasnosti ohrozené náletovými drevinami a inváznymi druhmi, pretože na nich prebieha tradičná pastva v obmedzených podmienkach. Obnova týchto biotopov prebieha najmä pomocou trvalo udržateľného obhospodarovania v spolupráci s miestnymi hospodármi. Financovanie je zabezpečené zo zdrojov EÚ (75%), MŽP SR prispieva 20% a BROZ z vlastných zdrojov zabezpečuje zvyšných 5%.
Vďaka projektu sa v tomto roku podarilo priviesť na Plešivskú planinu okolo 250 kusov dobytka. Boli tam však len asi dva a pol týždňa, keďže chýbala voda. Rekonštrukcia nádrže je preto pre úspešnú realizáciu projektu nevyhnutná. Ponúkla sa preto majiteľovi cisterny pomoc pri obnove jeho nádrže a zvýšení objemu zachytenej vody.
Serényiho cisterna by sa mala stať kultúrnou pamiatkou
Minulý týždeň v piatok sa priamo pri Serényiho studni konala tlačová konferencia za prítomnosti štátneho tajomníka Ministerstva životného prostredia SR Michala Kiču a generálneho riaditeľa sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry SR Radoslava Ragača. Zástupca majiteľa cisterny Martin Pribola odovzdal podnet na vyhlásenie objektu za Národnú kultúrnu pamiatku pracovníkom Krajského pamiatkového úradu Košice.
Ministerstvo životného prostredia aj ministerstvo kultúry majú záujem o spoluprácu pri obnove jedinečnej technickej pamiatky.
Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča zdôraznil: „Táto stavba je dôkazom toho, že sucho sužovalo región aj pred 100 rokmi, naši predkovia sa však s problémom vyrovnali veľmi efektívnym spôsobom. Našou povinnosťou je zachovanie pamiatky, ako aj tradičných hospodárskych aktivít a prispieť k ochrane vzácnych biotopov.“
Obnovu technických pamiatok chápe Ministerstvo kultúry SR ako jednu zo svojich priorít. Štátny tajomník rezortu Radoslav Kutaš verí, že zo Serényiho cisterny sa čoskoro stane národná kultúrna pamiatka: „Zároveň ma teší záujem ministerstva životného prostredia. Aj toto je príklad, že ochrana kultúrnych pamiatok je v záujme nielen ministerstva kultúry, ale má aj medzirezortný charakter,“ zdôraznil Kutaš.
Zdroje: Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, GEMER-MALOHONT, ročník 12, 2016, Ministerstvo životného prostredia SR
