fuzáč alpský - Rosalia alpina
Fuzáč alpský je významným zástupcom našej horskej fauny. Je zákonom chránený druh a, žiaľ, počet vhodných lokalít na jeho výskyt sa z roka na rok zmenšuje.
Príčinou sú najmä zásahy do jeho životného prostredia, a to vyrubovaním bukových lesov a ich náhradou ihličnanmi. Veľký podiel na minimalizovaní populácie má aj zoťaté bukové drevo ponechané v lese, keďže sa v ňom sústreďuje väčšina znášok vajíčok a drevo je neskôr na jeseň odvezené. Prípadne, ak samičky nakladú vajíčka do zvyškov bukového dreva po ťažbe, vyvinie sa naozaj len malé percento populácie, pretože toto drevo je zväčša napadnuté hubami, kvôli ktorým podlieha rýchlemu rozkladu.
Fuzáča alpského môžeme spoznať vďaka jeho výrazne bledomodrému sfarbeniu s charakteristickými čiernymi, svetlo lemovanými škvrnami na štíte a krovkách. Sfarbenie je však premenlivé a môže mať niekoľko rôznych variácií. Fuzáč Je dlhý približne 15 až 38 mm. Zaujímavosťou jeho tela nie je len špecifické sfarbenie, ale sú to aj jeho tykadlá. Prostredníctvom nich môžeme rozlíšiť samčeka od samičky. Kým samčekovi tykadlá veľkosťou presahujú celé telo, samičky majú tykadlá zväčša o trochu kratšie a sú mohutnejšie.
Ako sme už spomínali samičky kladú vajíčka do zasychajúceho dreva a v našich podmienkach sa vyvíjajú v mŕtvom, polosuchom až suchom dreve, prevažne na starých bukoch a hraboch. Známy je aj vývin lariev na breste (Ulmus), hrabe (Carpinus), lipe (Tilia) a gaštane (Castanea). Vývoj larvy trvá 2 až 3 roky. V prírode sa fuzáč vyskytuje od júna do septembra. Je to podhorský až horský druh vyskytujúci sa prevažne v nadmorskej výške od 600 do 1000 m, hlavne na teplých, južných stráňach, preto ho najčastejšie môžeme vidieť predovšetkým za slnečného počasia.
Jeho výskyt je zaznamenaný v strednej a južnej Európe, čiastočne zasahuje aj do severnej Európy (južné Švédsko), taktiež Krym, Kaukaz, Arménsko, blízky východ (Palestína, Sýria). Na Slovensku sa vyskytuje početne na vhodných stanovištiach po celom území, ale v susednom Česku je už veľmi vzácny.
Živí sa prevažne miazgou poranených stromov, je potravou najčastejšie pre ďatle, jašterice a mravce z rodu Camponotus.
