Podzemné poklady Slovenského krasu súčasťou svetového prírodného dedičstva

Admin 3. októbra 2025 9:38 Nekomentované

Tento rok uplynie už 30 rokov, keď na zasadnutí Výboru svetového dedičstva 4. – 9. 12. 1995 v Berlíne, bola schválená nominácia jaskýň Slovenského krasu a priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Tým sa tieto jaskyne zaradili k svetoznámym kultúrnym a prírodným lokalitám.

Bilaterálny slovensko-maďarský nominačný projekt vypracovali pracovníci vtedajšej Správy CHKO Slovenský kras, Aggtelekského národného parku, Správy slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši a Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši v koordinácii s MŽP SR.

Slovenský kras je naším najväčším krasovým územím, ktoré má veľmi dobre vyvinutý krasový reliéf. Vznik tohto unikátneho krasového územia podmienila geologická stavba. Asi pred 205 až 225 miliónmi rokov sa usadili mohutné karbonátové komplexy rífových a lagunárnych vápencov s hrúbkou nad 2 km, ktoré boli vo forme príkrovu, dotransportované do dnešnej oblasti Slovenského krasu.

Pôvodne jednotný plochý povrch je dnes pôsobením vonkajších geologických činiteľov rozčlenený na samostatné planiny: Koniarska, Plešivská, Silická planina, Horný vrch, Dolný vrch, Zádielska a Jasovská planina. Planiny sú od seba oddelené Zádielskou a Hájskou tiesňavou, resp. kaňonovitými dolinami rieky Slanej a Štítnického potoka.

Krasové formy predstavujú škrapy, krasové jamy (závrty), krasové chrbty, priehlbne a údolia, ponory, vyvieračky, tiesňavy a kaňonovité doliny, jaskyne a priepasti, spravidla s bohatou kvapľovou, ale aj ľadovou výzdobou. Vysokú úroveň skrasovatenia územia potvrdzuje výskyt veľkého počtu podzemných dutín, priepastí a jaskýň, na ktoré sú naviazané neopakovateľné archeologické a biologické hodnoty.

Zo všetkých podzemných priestorov Slovenského krasu poznáme doteraz iba určitú časť, v čase schvaľovania projektu sa uvádzalo 712 objektov (spolu aj s maďarskými jaskyňami). V súčasnosti po zdokumentovaní a zaevidovaní nových objavov je to už takmer 1500 objektov len na území Slovenského krasu.

Medzi najvýznamnejšie jaskyne patria:

Brázda, Diviačia priepasť, Domica, Drienovská jaskyňa, Gombasecká jaskyňa, Silická ľadnica, Hrušovská jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa, Kunia priepasť, jaskyňa Skalistý potok, Obrovská priepasť, Snežná diera, Zvonivá jama, Ochtinská aragonitová jaskyňa.

Povinnosťou členských štátov je zabezpečenie maximálne účinných a aktuálnych opatrení, ktoré budú zamerané na funkčnosť prírodného dedičstva v živote spoločnosti a začlenenie ochrany dedičstva do komplexných plánovacích programov. Spracované opatrenia sú zamerané na prieskum, výskum a monitoring, technické opatrenia, praktickú starostlivosť, výchovu a propagáciu, organizačné zabezpečenie a ochranu sprístupnených jaskýň.

Od vyhlásenia jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu za svetové a prírodné dedičstvo došlo k viacerým zmenám. Výbor v roku 2000 schválil aj doplnenie zoznamu o Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Vláda Slovenskej republiky vyhlásila chránenú krajinnú oblasť Slovenský kras za národný park v roku 2002. Od januára 2002 došlo na úseku ochrany jaskýň k zmene kompetencií, keď okrem sprístupnených jaskýň a jaskýň s nimi geneticky súvisiacimi, boli pod Správu slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši pričlenené všetky jaskyne, teda aj tie nesprístupnené.