Nerudné suroviny a ostatná banská činnosť
Z hľadiska hospodárskeho využitia surovín majú v oblasti Slovenského krasu najväčší význam nerudné suroviny. Vápenec a hlina sa využívali už pri stavbe prvých príbytkov. Prakticky pri každej väčšej obci existovalo hlinisko alebo malý lom na získavanie kameňa.
Územie Slovenského krasu je charakteristické predovšetkým komplexom karbonátových hornín, hlavne vápencov, ktoré sa využívajú ako hutnícke, chemické, cementárske, stavebné suroviny. V minulosti, viacmenej nekontrolovane, vznikali malé lomy, lokalizované najmä na úpätí svahov planín. Veľa lomov malo len lokálny význam napr. pri stavbách ciest a železnice. Kvalitné chemicky čisté vápence sa využívali najmä pri spracovávaní rúd v hámroch či hutách a výrobe páleného vápna. Na stavebné účely boli ťažené kvartérne svahové hliny, neogénne štrky, piesky a íly, penovce, spodnotriasové slienité vápence a bridlice a rôzne druhy vápencov a dolomitov. Dnes sú tieto ťažobné miesta opustené, zasutené a zarastené vegetáciou. Len niektoré z nich boli rekultivované, sú veľmi ľahko dostupné a tak slúžia ako nelegálne skládky komunálneho odpadu.
Podľa inventarizácie ťažobných miest na území Slovenského krasu a miest, ktoré naň bezprostredne nadväzujú (Turnianska kotlina, kaňon Slanej a Štítnika), je evidovaných do 60 lokalít, kde v minulosti prebiehali ťažobné práce. Evidovaných je 7 lomov, ktoré majú určený dobývací priestor. Z nich sú v prevádzke veľkolomy Gombasek, Včeláre a Hosťovce, v ktorých sa ťažia wettersteinské vápence. V jamovom lome Dvorníky sa ťažia sialitické íly. Hallstattský vápenec ako dekoračný a stavebný kameň sa ťažil v dvoch lomoch pri Silickej Brezovej. Na Soroške je opustený lom, kde sa ťažil guttensteinský vápenec. Lom v Drienovci je v režime likvidačnej ťažby. Ťaží sa vápenec ako stavebný kameň, ložisko je evidované ako ložisko nevyhradeného nerastu.
Okrem vápenca sú na JZ okraji Slovenského krasu významné ložiská anhydritu a sadrovca, ktoré majú regionálne rozšírenie a pomerne veľké zásoby. Ich ťažba sa realizuje banským spôsobom v podzemí pri Gemerskej Hôrke. Z kaustobiolitov sa využívala rašelina z rybníkov pri Hrhove, lignit a uhoľné íly pri Drienovci. V súčasnosti nemajú ekonomický význam.
Všetky ťažobné miesta boli vytvorené v období pred rokom 1973, kedy bolo územie Slovenského krasu vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. Predovšetkým lokality, kde ťažba s minimálnymi prestávkami pokračuje aj dnes, predstavujú veľký zásah do okolitej prírody a veľkou mierou znižujú jej estetickú a krajinársku hodnotu. Zvyšuje sa prašnosť a hlučnosť. Mnohé lomy boli založené nevhodne, bez zodpovedajúceho geologického prieskumu. Pre nízku kvalitu suroviny musela byť ťažba ukončená, pričom vo väčšine prípadov sa rekultivácia postihnutého územia už nevykonala. V lepšom prípade sa demontovalo technologické zariadenie. Zvýšená ochrana územia od roku 1973 zabezpečila, aby sa neotvárali nové lomy.
Banská činnosť mimo ťažených ložísk
Skúsenosti baníkov s banskou činnosťou boli využívané i pri razení diel, ktoré nesúviseli s dobývaním ložísk nerastných surovín. V minulosti sa realizovali prieskumné a stavebné práce pri projekte prečerpávacej vodnej elektrárne Hrhov a pri realizácii železničného tunela v úseku Lipovník – Jablonov nad Turňou. Slovenský kras je významné územie z hľadiska výskytu jaskýň. Pri objavovaní a sprístupňovaní jaskýň sa rovnako využívali banské práce s využitím skúseností baníkov. Takto bola sprístupnená jaskyňa Domica, Gombasecká jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa i Jasovská jaskyňa. Rovnaké práce sa realizovali pri sprístupňovaní Novej Brzotínskej jaskyne (mala sa využívať ako vodný zdroj) a jaskyne Milada (turistické sprístupnenie).
Záver
Územie Slovenského krasu je dnes národným parkom, s prísnymi zákonnými podmienkami, ktoré zabezpečujú jeho ochranu, pretože celé územie je veľmi citlivé a zraniteľné. Niektoré banské lokality zasahujú aj do území s vyšším stupňom ochrany. Opustené priestory po činnosti baníkov sú dnes skryté a zarastené vegetáciou, väčšina z nich je pre človeka už neprístupná. Za svoje obydlia si ich zvolili niektorí zástupcovia živočíšnej ríše. Sú to rôzne druhy hmyzu, motýľov a slimákov, zo stavovcov salamandra, kuna, líška, jazvec). Najvzácnejšími obyvateľmi sú rôzne druhy netopierov, ktoré tu prebývajú aj v letnom období, ale predovšetkým opustené štôlne a jaskyne využívajú ako zimoviská, pričom dokážu využiť aj úzke štrbiny, aby sa dostali do vnútra, pre nich bezpečného prostredia.
Text a foto: Ing. Ján Kilík
