Staré solitérne stromy sú tichými pripomienkami dávnych čias, keď krajinu Slovenského krasu formovalo pasenie dobytka a rozsiahle odlesňovanie.
Vyrastali na niekdajších pastvinách, ktoré dnes opäť zarastajú lesom, no svojou prítomnosťou stále odhaľujú minulosť územia a dotvárajú jedinečný ráz krajiny.
Krajina Slovenského krasu by bola bez vplyvu človeka pravdepodobne celá zalesnená. Odlesňovanie sa začalo pravdepodobne už v období neolitu, ktoré sa však ešte výrazne neprejavilo. Vedci predpokladajú, že hlavným obdobím začiatku pretvárania prírody je zlom 2. a 1. tisícročia pred Kristom, teda niekedy na rozhraní doby bronzovej a železnej, kedy sa začali vytvárať prvé pastviny.
Odlesňovanie v neskorších dobách novoveku sa zvyšovalo s rastúcim osídľovaním územia človekom, kedy rozhodujúci vplyv mala valašská kolonizácia v 13. a 14. storočí. Pôvodný prales sa postupne pretváral na pastevné plochy a následne na skrasovatenú step. Súviselo to s rozvojom chovu oviec a hovädzieho dobytka.
Veľký vplyv na odlesňovanie mal aj rozvoj ťažobného priemyslu, ťažba železných rúd a ich spracovanie v hutách, taktiež pálenie vápna a dreveného uhlia. Touto činnosťou sa menil aj charakter lesov, a to keď z pôvodných pralesov vznikali výmladkové lesy.
Starí gazdovia na svojich pastvinách častokrát ponechávali stáť niektoré väčšie stromy. V čase letných horúčav vytvárali tieň a chládok, kde sa mohli ukryť nielen pastieri, ale aj dobytok.
Bývalé pastviny na planine Dolný vrch sú už dávno nevyužívané. V mladom vznikajúcom lese sa nachádza viacero starých polovyschnutých, ale ešte vždy stojacich solitérnych dubov. Tieto majestátne stromy postupne odumierajú a vytvárajú tak špecifický ráz krajiny. Obvody ich kmeňov dosahujú miestami 2 až 3 metre. Ich vek odhadujeme asi na 200 až 250 rokov.
Popri nich sa tu nachádza viacero ležiacich, postupne sa rozkladajúcich kmeňov dubov. Sú to všetko naši nemí svedkovia histórie Slovenského krasu.
Text a foto: Ing. Ján Kilík
